Nápojové kartóny, známe aj ako tetrapaky, sú bežnou súčasťou našich domácností. Hoci ich triedenie na Slovensku dosahuje úroveň 60 – 70 %, len 15 – 20 % z nich sa skutočne recykluje. Prečo? Problém spočíva v systémových nedostatkoch a nízkej hodnote tohto materiálu na trhu, čo spôsobuje nedostatok odberateľov. Napriek tomu nápojové kartóny majú obrovský potenciál na ďalšie využitie, a to nielen v papierňach, ale aj pri spracovaní PolyAl zložky rôznymi metódami, ako je pyrolýza.
Tím v zložení Natália Benková, Anna Podmanická a Zuzana Stožická si posvietili práve na problém nápojových kartónov počas 10-dňovéno Letného Hackathonu.
Zdroj: Lifbee Academy
Poznáme dve základné cesty - metódu rozloženia na linke a vírivé rozvlákňovanie, kde sa oddelí papierová a PolyAl zložka (zmes polyetylénu a hliníka). Nový život papierovej zložke vdýchnu v papierňach, kde z nej vznikajú kartóny alebo hygienické produkty. Zaujímavé výzvy poskytuje spracovanie PolyAl zložky napr. chemicky (pomocou pyrolýzy) alebo biologicky pomocou bakteriálnych enzýmov.
Predpokladom pre úspešnú recykláciu nápojových kartónov je správne triedenie tohto odpadu – do žltého, červeného alebo oranžového kontajnera, príp. do vriec (podľa obce alebo mesta). Efektívnu recykláciu ovplyvňuje čas a prostredie. Dôležité je vyliatie prebytočného obsahu z nápojového kartónu a jeho následné stlačenie. Úroveň triedenia nápojových kartónov je na Slovensku relatívne vysoká (60 – 70 %). Prečo potom recyklujeme len 15 – 20 %?
Z veľkej časti tkvie odpoveď v systémových problémoch: recyklačné ciele pre nápojové kartóny absentujú. Významný je aj finančný aspekt, keďže nápojové kartóny na trhu dosahujú veľmi nízku, až negatívnu cenu, čo vplýva na skutočnosť, že na Slovensku nemáme konkrétnych odberateľov tohto materiálu, ktorý napriek svojmu charakteru odpadu má veľký potenciál sekundárneho využitia.
V ideálnom prípade by životný cyklus nápojového kartónu nekončil energetickým zhodnotením napr. v spaľovni alebo v cementárni, príp. na skládke, ale pokračoval na špecializované linky napr. papierní, kde by mohli byť jeho jednotlivé zložky od seba oddelené a ďalej zhodnotené. Inšpiráciu na využitie práve PolyAl zložky ponúkajú viaceré zahraničné firmy, napr.:
nemecká spoločnosť APK solvolýzou oddeľuje PolyAl zložku na monosuroviny,
holandské spoločnosti Alucha a Enval na rovnaký účel využívajú pyrolýzu,
vo Švédsku spoločnosť Axjo Group v spolupráci s Tetra Pakom premieňa PolyAl na obalový materiál drôtovej a káblovej techniky,
v Ekvádore sa PolyAl stáva súčasťou podrážok topánok.
Z hľadiska geografickej polohy Slovenska sú zaujímavé spolupráce spoločností Tetra Pak, Stora Enso (sídliaca v Poľsku) a Plastigram Industries (poľská a česká linka), ktoré zabezpečujú kompletný recyklačný cyklus nápojových kartónov.
A čo môžeme urobiť my, bežní spotrebitelia? Naďalej sa usilovať o správnu separáciu (nielen) nápojových kartónov, šírenie povedomia v našom okolí (ako iniciatíva Komunálny materiálový kruh – Circular Shield) a podporu inovatívneho ekosystému v našej krajine. A ak máte náhodou zaujímavý nápad, aj na Slovensku fungujú investičné spoločnosti, ktoré sú odhodlané podporiť Váš plán práve v oblasti zlepšenia odpadového hospodárstva!
Zdroj: Recyklácia kompozitných obalov od nápojov.
Chcete sa dozvedieť, ako môžeme zlepšiť recykláciu a čo môžete urobiť vy? Prečítajte si celý dokument a zistite viac o inovatívnych riešeniach a medzinárodných príkladoch úspešnej recyklácie!
Comments